V roku 2017 sa objavila v médiách správa, že Google zaznamenáva zvýšený záujem návštevníkov internetu o téma „toxické vzťahy“. A podľa mojich skúseností sa začína približne v tom čase objavovať aj pokles záujmu o téma „mobbing“, ktorý bol možno aj akousi „módou“ od začiatku 21. storočia.
Je síce pravdou, že sa o toxickom vzťahu resp. toxických vzťahoch písalo a hovorilo väčšinou v kontexte tzv. párových vzťahov – či už partnerských alebo manželských – ale na téma toxické vzťahy či osoby na pracovišti sa postupne objavovalo (a objavuje) stále viac publikácií, článkov či videí.
Označenie „toxická osoba, toxický vzťah“ údajne prvýkrát použila autorka Lillian Glass vo svojej knihe Toxic People z roku 1995 a bol použitý na označenie vzťahu, ktorý je postavený na konflikte, konkurencii a potrebe jednej osoby ovládať osobu druhú.
Bola to práve táto američanka, expertka v oblasti komunikácie a reči tela, ktorá našla nekomplikovaný a zrozumiteľný názov v situácii, kedy sa pojmoslovie okolo psychického násilia v medziľudských vzťahoch stávalo stale komplikovanejším a neprehľadnejším v pojmoch „bullying, mobbing, bossing, staffing, stalking, harassment, diskriminácia … A tak niet divu, že sa jej terminológia (toxic) veľmi rýchlo rozšírila po celom svete.
Aj v slovenčine (a češtine) už existuje celý rad textov, ktoré vás dokážu zorientovať a „dovzdelať“ v tejto problematike, napr.:
Toxický človek: Ako ho identifikovať a ako sa ho zbaviť?
Jste toxická osoba? Návod, jak zjistit, že se nepříjemné chování týká právě vás
TOXICKÉ VZŤAHY – SIGNÁLY, KTORÉ PODCEŇUJEME
Toxické vzťahy: prečo sú nebezpečné a ako ich spoznať?
Jak poznat toxický vztah a co dělat, když v něm jste
Nie náhodou sa aj pri charakterizovaní toxických ľudí a toxických vzťahov objavuje mnoho (psychologických) charakteristík a fenménov, s ktorými sa stretávame aj v prípadoch mobbingu. – Vtťahová nerovnováha, psychická nepohoda, manipulácia, psychický nátlak či dokonca psychické príp. aj fyzické násilie. Dôsledkom takéhoto vzťahu je potom psychická nepohoda, psychické napätie, strach, pocit bezmocnosti, zmaru, zatrpklosti, smôtku, depresie či dokonca beznádeje…
A hoci je termín „toxické vzťahy“ v súčasnej dobe „cool“ a „in“, rozhodne by sme sa nemali vzdať pojmu mobbing. V mnohých smeroch ide o pojem „prepracovanejší“, „efektívnejší“ a v oblasti trestne-právnych vzťahov aj „adresnejší“. A to aj napriek svojej „nevýraznosti a zahmlenosti“, o ktorých som sa už na týchto stránkach zmienil (pozri kapitolu „Mobbing“).
Ilustračné video:
Aktuality …
Poznámka: Z pohľadu organizačnej psychológie a tzv. anti-mobbingu je možné považovať postup manažera hudobnej skupiny Druhá tráva (p. Němeček?), napriek jeho „citlivej komunikácii“ s Xaverom, za jednu z foriem tzv. mobbingu. Pre mobbing (angl. nadávať, napadať, útočiť) je typická agresia a deštrukcia – v sociálnej komunikácii či chovaní. Príbuznými pojmami sú šikana, obťažovanie (harassment), prenasledovanie (stalking), diskriminácia… Počas svojej dlhoročnej praxe v oblasti anti-mobbingového poradenstva som sa zamýšľal nad obsahom pojmov „ekonomický“ a „politický“ mobbig. Teraz si dokonca myslím, že väčšina prípadov mobbingu by sa dala označiť (zredukovať?) ako „ekonomicko-politický mobbing„. V súčasnej spoločnosti „globálnych médií a sociálnych sietí„, ktoré pomáhajú zviditeľniť jednotlivca neobyčajne „rýchlo, ďaleko a hlboko“ sa naša osobná „hodnota a integrita“ spojuje nezriedka práve s fungovaním (životom?) na týchto sociálnych sietiach. A práve v takomto kontexte možno „vymazanie či zmazanie“ z akéhokoľvek média či sociálnej siete považovať za mobbing – pri podrobnějšom posúdení pravdepodobne aj ako mobbing ekonomicko-politický…
