Profesor Heinz Leymann pochádza z nemeckého mesta Wofenbuetel, ktoré leží neďaleko Brainschweigu. Ako mnho iných mladých Nemcov bol nespokojný s pomermi v Nemecku a tak sa presťahoval v polovici 50. rokov – už ako študent – do liberálnejšieho Švédska. V Štokholme študoval psychológiu, sociológiu, ale aj medicínske obory. Známym sa stal svojimi poznatkami a postrehmi zo švédskych pracovísk, kde sa zaoberal problematikov medziľudských konfliktov a neuspokojivých vzťahov, pre ktoré začal používať umelo vytvorené označenie „mobbing“. Tento termín vychádza zo starého anglického výrazu „mob“ (lúza) a už pred Leymannom ho používali niektorí autori (Finn, Lorenz) vo svojich popisoch určitých špecifických foriem agresívneho chovania v ríši zvierat.

Definícií pojmu mobbing je veľa a tou najkratšou a najlapidárnejšou je asi „psychický teror“.

Keď sa ma jeden anglický známy – bolo to myslím okolo roku 2015 – spýtal, čomu sa venujem, musel som mu podrobne vysvetliť, čo to vlastne je ten „mobbing“, čo to obnáša. A to ma celkom zaskočilo, že Angličan nevie, čo znamená toto „anglické“ slovo. Potom sa zamyslel a riekol: „Aha, Ty myslíš „bullying“! A skutočne. To, čo Leymann popisoval ako „mobbing“ sa v anglicky hovoriacich zemiach – ale aj napr. vo Švédsku, Nórsku. Fínsku a na Islande označovalo ako „bullyig“. A sú tu aj ďalšie výrazy, ktorých obsah je veľmi podobný či dokonca identicky – šikana, obťažovanie (harassment), stalking (nebezpečné prenasledovanie), atp. . A to ani nehovorím o ďaľších pojmoch, ktoré sa pravdepodobne viažu nejakým spôsobom na pojem „mobbing“. – Bossing, staffing, administratívny mobing, politicko-mediálny mobbing, mobbing ekonomický… Osobne som sa snažil vyhnúť tejto „pojmovej húštine“ tým, že som začal používať výraz „vzťahová patológia“ …

V roku 2012 sme sa s malou skupinkov priateľov a priateliek stretli, v deň Leymannových narodenín, vydali do jeho rodiska (Wolfenbuettel) a zaujímalo nás, či tam je jeho meno – a zásluhy – v tomto meste známe. V centre mesta sme usporiadali tzv. streetworkshop a výsledok nášho dopytovania nás nijako nepotešil. Z viac ako stovky oslovených o ňom mala akúsi povedomosť či skôr „tušenie“ iba jedna osoba. (video v nemčine):

Veľmi zaujímavé bolo aj pátranie po dome, v ktorom sa narodil. Poznali sme síce jeho adresu, ale netušili sme, že odvtedy došlo k prečíslovaniu jednotlivých domov. Mali sme však šťastie, keď nás na túto okolnosť upozornil jeden náhodný okoloidúci. Takže je už teraz všetko jadné.

A dokonca sa stalo – možno to bola aj reakcia miestnych patriotov na náš workshop – že asi 2 mesiace potom bola na rodnom dome Heinza Leymanna umiestnená aj pamätná tabuľa a toto je snímok z jej odhalenia:

Dr. A Fleissner, Hamburg: Meine Erinnerungen an prof. Heinz Leymann (Moje spomienky na prof. Heinza Leymanna, video v nemeckom jazyku)

Klaus Schiller-Stutz/CH: Begegnungen mit prof. Heinz Leymann (Stretnutia s Heinzom Leymannom, video v nemeckom jazyku)